Pred štyrmi rokmi som začala strácať vlasy. Spočiatku som tomu nevenovala, priveľkú pozornosť. Bola som presvedčená, že mamkine komentáre pramenili len zo zlého osvetlenia, priveľkej starosti, alebo skrátka z chýbajúcich okuliarov. Plešatieť, to môžu len muži. Alebo nie?

Doteraz neviem presne prstom ukázať na príčinu, pre ktorú mi vlasy začali vypadávať. Počas tých troch rokov som alternatív zvážila už mnoho. Rovnako veľa som sa ich aj snažila riešiť. Hormóny -> nasadila som antikoncepciu. Strata váhy -> správne stravovanie. Genetika? Nuž, šampón, vitamíny, sérum, hádam niečo zaberie. Nasledovala henna farebná, henna bezfarebná. Skracovanie a vypínanie, tak, aby to bolo čo najmenej badateľné. Domáce masky – vajíčka, vajíčka s cibuľou, kompletná praženica, len cibuľa, žihľava. Surfovanie po internete v snahe nájsť ten dokonalý, zázračný prípravok, ktorý mi pomôže. Endokrinológ, dermatológ, gynekológ. Nič. A vlasy mi len padali a padali…

Po mesiacoch márnej nádeje som našla prechodné riešenie – nie, vlasy mi z neho nedorástli, ale aspoň aby som sa lepšie cítila. Začala som si vlasy zasypávať práškom s mikro-kolagénovými vláknami. Oproti slnku mi tieň vždy pripomínal strašiaka v poli, ale aspoň sa mi v cestičke natoľko neleskla plešinka.

Pred každou návštevou domov som stresovala, či sa mi vlasy nezhoršili. Keď ste preč tri mesiace, ľudia to doma vedia posúdiť objektívnejšie, ako keď sa vy vidíte každý deň v zrkadle. A veru, väčšinou som na tvárach rodičov videla taký ten potláčaný smútok – keď vedia, že pravda je nepríjemná, ale nechcú sa s vami o ňu podeliť.

Už roky si musím vlasy umývať každý druhý deň, dvoma rôznymi šampónmi, a čakať minimálne dve minúty na ich pôsobenie. Desí ma pomyslenie na to, ako mi vlasy vyzerajú zozadu. Na to, ako vyzerajú, keď do nich zafúka vietor. Akonáhle sa spotím, už ich nemôžem do umytia nosiť rozpustené. A aj po umytí lepšie vyzerajú v sponke. Netuším, kedy som ich naposledy zaplietla, natočila, alebo jednoducho inak upravila; nemám na to objem.

Postrehla som, ako som počas týchto rokov k ľuďom pristupovala s istou dávkou ospravedlňovania sa. Akoby som sa za svoje vlasy hanbila, brala ich ako zlyhanie. Pri práci, keď predávam šampóny, rada zažartujem, že ten či onen by vyhovoval aj mojej plešine. Volám to útočná stratégia. Ak ľudí oboznámim s tým, že som si vedomá svojho plešivenia, azda to nebudú môcť použiť proti mne. Ak si z neho budem robiť žarty sama, krčiť plecami nad príčinou, ale zabávať sa nad výsledkom, nebudú predsa chcieť trúsiť hlúpe komentáre.

Mesiace som sa za svoje vlasy buď ospravedlňovala, alebo nad nimi plakala. Znie to hlúpo – sú to len vlasy, vzhľad, žiadna vážna choroba či doživotný problém. Ale verte mi, kebyže začnete strácať vlasy aj vy, rýchlo ma pochopíte. Je to ako byť levom bez hrivy, spytujete samu seba, či za to môžete, a potom, či to môže za to, ako vás vidia ostatní. Mesiace som svoje vlasy v hlave riešila do takej miery, že som sa ich navonok stránila i dotknúť. Umyť, zasypať, učesať, tváriť sa, že tam vôbec nie sú. Ale už mám dosť.

Nepochybujem, že sa skôr či neskôr opäť začnem nad vlasmi trápiť. Že ich budem rezignovane porovnávať s nádhernými kaderami navôkol. Že budem preklínať ochlpenie na zvyšku tela – nemôže sa všetko zoradiť do útočnej formácie a odpochodovať hore, na hlavu? Ale momentálne, po rokoch smútku a ospravedlňovania a snahy vrátiť sa k detským kučerám, už som konečne letargická.

Poteším sa, keď mi ráno vlasy stoja o niečo lepšie, než je zvykom? Samozrejme. Ani s tabletkami a vitamínmi neprestávam (Boh vie, že potrebujem aspoň ten vitamín D). Ale už ma netrápi, ako moje vlasy vidia ostatní. Nenechávam sa nimi definovať. Je to slastný pocit, ale zároveň vo mne prebúdza hnev. Nie je to dokelu smutné, ako sa človek dokáže ničiť niečím takým neovplyvniteľným a nepodstatným, ako je jeho vzhľad?

250g červenej šošovice, v suchom stave

2 strúčiky cesnaku, nakrájaného na väčšie kusy

soľ podľa chuti

1/2 ČL kurkumy

1 ČL kari korenia

1 plechovka kokosového mlieka (400ml)

200ml vody

1. Šošovicu si dva razy prepláchneme, potom spolu s 200ml vody privedieme k varu. Do hrnca priložíme aj cesnak. 

2. Po 5 minútach pridáme zvyšné ingrediencie, vrátane mlieka. Necháme variť 15-20 minút, kým sa šošovica nerozvarí a zmes nezhustne. Pravidelne miešame, aby sa šošovica neprivarila.

3. Odstavíme a podávame s ryžou alebo indickým chlebom.