PREŽÍVAM: (09/02/16)
utorok, februára 09, 2016
Júlový album anglickej
speváčky sa do môjho povedomia dostal až túto zimu. Avšak zrejme to bol osud,
lebo jej kombinácia soulu a jazzu, podtrhnutá jamajskými koreňmi, ma aspoň
príjemne zahriala! Napríklad také Tokyo si viem vynikajúco adaptovať na vlastnú
situáciu. Navyše je album nominovaný tento rok na cenu Grammy za Najlepší urban
contemporary album. (Snažila som sa o preklad. Google sklamal.)
POZERÁM: Izba (2015, L. Abrahamson)
POZERÁM: Izba (2015, L. Abrahamson)
Ak sa čo i len
trochu zaujímate o filmy a ocenenia s nimi spojené, snímka Izba
pre vás určite nie je neznámou. Osobne som sa jej zhliadnutiu pomerne dlhú dobu
vyhýbala. Príbeh o mladej matke Joy, ktorá bola ešte ako dievča unesená
a uväznená v izbe o veľkosti záhradnej šopy, totiž neznie ako
ľahká komédia pred spaním. Avšak hoci bol film presne taký ťažký, ako som sa
obávala, nemení to nič na fakte, že ide o vynikajúcu drámu, pri ktorej som
v niektorých momentoch mala chuť pozerať sa na obrazovku pomedzi prsty.
ČÍTAM: We Are The Ants – Shaun David Hutchinson
ČÍTAM: We Are The Ants – Shaun David Hutchinson
Už som tento rok prečítala
jedenásť kníh! (No dobre, zopár z nich som počúvala po ceste do/z roboty,
ale stále sa to ráta.) Táto bola tou desiatou, a zatiaľ sa mi páčila
najviac. Život Henryho Dentona sa ocitá v kríze – jeho nezamestnaný starší
brat sa má stať otcom, babka trpiaca Alzheimerom postupne stráca spomienky na
vlastnú rodinu, priateľ sa mu pred rokom znenazdajky obesil. Navyše ho už od
trinástich v nepravidelných intervaloch unášajú mimozemšťania. Teraz mu zadajú
zvláštnu úlohu. Blíži sa koniec sveta a on ho vie odvrátiť stlačením
červeného tlačítka. Ostáva mu však len 144 dní na to, aby zistil, či svet stojí
za záchranu.
HLBOKO UVAŽUJEM:
HLBOKO UVAŽUJEM:
Tak to prišlo.
Posviatkové obdobie. Vianoce sú už len nejasnou spomienkou, Silvestrovské
bublinky vyprchali skôr, než sa začal nový rok, a prekvapivé množstvo
narodeninových osláv po januári tiež kleslo na nulu. Ak ste ako ja, naskytuje
sa otázka: čo teraz?
Rada oslavujem. Nezáleží na tom, či ide o oslavu formálnu, spontánnu či celkom intímnu, na gauči v obývačke. Všetky spĺňajú rovnaký účel – premieňajú na prvý pohľad obyčajný deň na čosi špeciálne, niečo hodné spomienok. Dennodenná rutina nám často nedáva príležitosť vychutnať si každý deň v jeho osobitosti, berie nám chuť na to pozorovať, čo odlišuje pondelok od utorku. Avšak keď je v stredu na programe oslava, nielen, že sa celý deň bude točiť okolo nej, ale už v pondelok začnem rozmýšľať nad tým, aké dobroty do seba nahádžem, a v utorok nedočkavo strategizujem, ako z nej vyťažiť čo najviac zábavy.
No je február, okrem Valentína sa v kalendári žiadny sviatok nemihá. A ja mám pocit, že by sa mi dáka oslava, hoci aj osobná, len pre mňa, mimoriadne hodila. Preto navrhujem alternatívu: ak po celom svete dokázali priemyselné odvetvia skonštruovať Valentína, sviatok nepodložený oficiálnou tradíciou, vystavaný na princípoch kapitalizmu a profitujúci z ľudskej túžby oslavovať, seba a svojich blízkych, prečo si nemôžem vymyslieť sviatky vlastné?
Tak napríklad budúcu stredu, sedemnásteho, menujem Dňom odlišných náušníc. Bude oslavou individuality a hravosti, ktorú v sebe mnohí potláčame. Každý tretí utorok v mesiaci bude odteraz Dňom jedál z konzervy – nezáleží na tom, či naozaj budú z konzervy, dôležité bude, že v ten deň sa sporáka ani nedotknem. 1. marca si každý zostavíme aranžmán kvetín, alebo aspoň vetvičiek popadaných pred vchodom do domu, a skrášlime si ním pracovný stôl. Posledný aprílový víkend bude v znamení Imitácie Írskeho tanca. Pred začiatkom skúškové obdobia si zadelím Deň pozitívnych vĺn, kedy v knižnici v náhodných knihách nechám pre ostatných študentov povzbudivé odkazy.
Viem, nejde v podstate o oslavy v pravom slova zmysle, ale treba predsa dakde začať. Ak nájdem spriaznené duše, čo sa ku mne pridajú, vždy sa môže jeden sviatok premeniť na ďalší a z 2. marca sa môže stať Čaj o piatej, kedy si navzájom porovnáme naše inovatívne kytice a zhodnotíme, či máme dáky potenciál ako interiéroví dizajnéri.
A hoci nie z vlastnej hlavy, najbližší fitkívny sviatok je už túto sobotu, deň pred Valentínom. Ak aj nepoznáte televízny seriál Parks and Recreation, posoltsvo Galentine’s Day sa mi zdá byť univerzálne. Vo Fínsku je napríklad Valentín dňom priateľstva. Preto tak ako Leslie Knope každoročne zhromaždí svoje kamarátky pri raňajkovom stole, aby im dala najavo, čo pre ňu znamenajú, tak aj ja navrhujem, aby sme pohľadnicou, čokoládou, kvetinou, úsmevom obdarili tento víkend nielen v duchu romantickom. Aj domáce zvieratká si to zaslúžia.
Tak čo, kto si chce spolu so mnou zaplniť kalendár vymyslenými sviatkami? :)
Rada oslavujem. Nezáleží na tom, či ide o oslavu formálnu, spontánnu či celkom intímnu, na gauči v obývačke. Všetky spĺňajú rovnaký účel – premieňajú na prvý pohľad obyčajný deň na čosi špeciálne, niečo hodné spomienok. Dennodenná rutina nám často nedáva príležitosť vychutnať si každý deň v jeho osobitosti, berie nám chuť na to pozorovať, čo odlišuje pondelok od utorku. Avšak keď je v stredu na programe oslava, nielen, že sa celý deň bude točiť okolo nej, ale už v pondelok začnem rozmýšľať nad tým, aké dobroty do seba nahádžem, a v utorok nedočkavo strategizujem, ako z nej vyťažiť čo najviac zábavy.
No je február, okrem Valentína sa v kalendári žiadny sviatok nemihá. A ja mám pocit, že by sa mi dáka oslava, hoci aj osobná, len pre mňa, mimoriadne hodila. Preto navrhujem alternatívu: ak po celom svete dokázali priemyselné odvetvia skonštruovať Valentína, sviatok nepodložený oficiálnou tradíciou, vystavaný na princípoch kapitalizmu a profitujúci z ľudskej túžby oslavovať, seba a svojich blízkych, prečo si nemôžem vymyslieť sviatky vlastné?
Tak napríklad budúcu stredu, sedemnásteho, menujem Dňom odlišných náušníc. Bude oslavou individuality a hravosti, ktorú v sebe mnohí potláčame. Každý tretí utorok v mesiaci bude odteraz Dňom jedál z konzervy – nezáleží na tom, či naozaj budú z konzervy, dôležité bude, že v ten deň sa sporáka ani nedotknem. 1. marca si každý zostavíme aranžmán kvetín, alebo aspoň vetvičiek popadaných pred vchodom do domu, a skrášlime si ním pracovný stôl. Posledný aprílový víkend bude v znamení Imitácie Írskeho tanca. Pred začiatkom skúškové obdobia si zadelím Deň pozitívnych vĺn, kedy v knižnici v náhodných knihách nechám pre ostatných študentov povzbudivé odkazy.
Viem, nejde v podstate o oslavy v pravom slova zmysle, ale treba predsa dakde začať. Ak nájdem spriaznené duše, čo sa ku mne pridajú, vždy sa môže jeden sviatok premeniť na ďalší a z 2. marca sa môže stať Čaj o piatej, kedy si navzájom porovnáme naše inovatívne kytice a zhodnotíme, či máme dáky potenciál ako interiéroví dizajnéri.
A hoci nie z vlastnej hlavy, najbližší fitkívny sviatok je už túto sobotu, deň pred Valentínom. Ak aj nepoznáte televízny seriál Parks and Recreation, posoltsvo Galentine’s Day sa mi zdá byť univerzálne. Vo Fínsku je napríklad Valentín dňom priateľstva. Preto tak ako Leslie Knope každoročne zhromaždí svoje kamarátky pri raňajkovom stole, aby im dala najavo, čo pre ňu znamenajú, tak aj ja navrhujem, aby sme pohľadnicou, čokoládou, kvetinou, úsmevom obdarili tento víkend nielen v duchu romantickom. Aj domáce zvieratká si to zaslúžia.
Tak čo, kto si chce spolu so mnou zaplniť kalendár vymyslenými sviatkami? :)
0 komentárov