Z dlhej chvíle mi skrsol
pred prázdninami v hlave nápad, že keď už budem v lete na Slovensku,
rada by som si vyskúšala, aké je to, žiť v Bratislave. Pred štyrmi rokmi
ma desila veľkosťou i vzhľadom, teraz už zostal len ten vzhľad; a rada
by som sa presvedčila, že i v tejto oblasti ma môže mesto prekvapiť.
Preto sa na polovičný úväzok sťahujem na nasledujúce 2 mesiace do lokality,
z ktorej poznám akurát masívne obchodné centrá a schátranú stanicu. Prvé dni
vzájomného oťukávania sa máme už s Bratislavou za sebou, a preto vám
prinášam tento exkluzívny návod na to, ako sa čo najrýchlejšie zžiť s novým
mestom:
Povinná výbava
Najdôležitejšie je, ako
pri každom dobrodružstve, sa naň dobre pripraviť. Vybudovať si vlastný
inventár, tak ako postavy vo videohrách, a ním potom riešiť problémy, na
ktoré natrafíme. Ak by ste napríklad boli v dajakej prešpekulovanej adventúre, boli by to predmety ako žuvačka, lopata, a sušiak na vlasy, ktoré by ste z číreho zúfalstva skombinovali a otvorili nimi dvere. V prípade mestského objavovania je však výbava celkom
jednoduchá. Pohodlná obuv, vhodný batoh (najlepšie pekný, ale objemný,
v žiadnom prípade nie kabelka), vrstvené oblečenie. Počasie je
nepredvídateľné, tak aj dáždnik. Mobil alebo tablet, aby sme mali ako volať
o pomoc. Zošit a kniha; to prvé, lebo nikdy neviete, kedy na vás
sadne inšpirácia, a to druhé, aby ste sa mali v prípade núdze čím
rozptýliť. V neposlednom rade voda a desiata, hlad a smäd na vás
totiž môžu zaútočiť v končinách, kde žiadne obchody nenájdete, alebo kde
cena občerstvenia výrazne presahuje váš rozpočet.
Chôdza buduje charakter
Jednou z najväčších
bratislavských výziev pre mňa je verejná doprava. Preto odporúčam zabudnúť na
začiatok na akékoľvek autobusy a električky, a obuť si najpohodlnejší
pár topánok. Chôdza je síce pomalšia, no aj zdravšia, núti vás lepšie si všímať
svoje okolie, a dá vám lepšiu perspektívu, čo sa týka vzdialeností.
Ušetríte nejaké tie drobné, príjemne sa ponamáhate, aby sa vám v novej
posteli dobre spalo, a navyše možno objavíte také mestské kúty, na ktoré
by ste sa MHD-čkou nikdy nedostali. Navyše si potom budete oveľa väčšmi
vážiť príležitostné jazdy, kedy nebudete vládať, stíhať, alebo sa na to
jednoducho konečne odvážite.
Nepýtajte sa na cestu
A keď už chodíte,
pamätajte, že ste v tom sami. Ste tu vy kontra more skúsenejších Bratislavčanov,
pred ktorými nechcete odhaliť svoje slabiny, a turistov, ktorí sú na tom
rovnako bezmocne ako vy. Ale spoliehajte sa v počiatočných štádiách
výhradne na seba, lebo ono sa vám to raz vráti. Garantujem vám, že ak strávite
hodinu rotovaním v rovnakej spleti troch ulíc, hľadajúc antikvariát, ktorý ste už tri razy prehliadli, jeho
polohu si po nájdení dobre zapamätáte. Rovnako ako polohu ďalších desiatok
podnikov, o ktorých ste pri hľadaní dúfali, že sú vašou destináciou. Ak sa
neopýtate, nielen, že sa vyhnete pohŕdaniu domácich*, ale navyše sa môžete po
úspešnom hľadaní cítiť ako mimoriadne schopný, samostatný človek, s vyvíjajúcim sa orientačným zmyslom.
*Poznámka autora: Je možné, že sú tie blahosklonné výrazy miestnych len výplodom mojej paranoidnej nátury, alebo fatamorgánou spôsobenou tropickými horúčavami v spleti bratislavských uličiek. Predsa vás však vyzývam k opatrnosti!
Internet je predsa všade
A ten vás nesúdi.
Takže ak naozaj tápate, zabudnite na niečo také povrchné a vrtkavé ako
ľudská komunikácia, a obráťte sa radšej na svoju elektroniku. Internet je
už dnes na miestach, o ktorých by ste to nepovedali, a v prípade, že ho nemáte priamo v mobile, vždy existuje vysoká pravdepodobnosť, že sa
môžete pripojiť na wi-fi tej ktorej kaviarne alebo reštaurácie. A ak sa
vám to spočiatku nedarí, jednoducho hľadajte, kým sa vám nejaká sieť nezobrazí.
Že ste sa už teraz stratili väčšmi, než ste boli v prvom rade? Žiadny strach. Jednoducho
si nafoťte trasy máp do zásoby a užite si ďalšiu novú časť mesta.
Opakovanie, matka
múdrosti
Ďalšia skvelá vec na
takom strácaní sa je, že sa veľmi rýchlo môžete stať expertom na určité
zákutia. A potom pred ostatnými machrovať, aký ste znalec, hoci okrem
Štefánikovej už v meste žiadnu inú ulicu nepoznáte. Takže si z toho nič
nerobte, ak pri hľadaní svojho cieľa musíte uličkou prejsť zhora-dolu aj zo
päť-krát. Nie je efektívnejší spôsob, ako zistiť, čo na uličke je, aj keď nič
z toho nie je tým, čo práve hľadáte. Tam je obchod s tovarom z teleshoppingu, tu zasa potraviny, čo predávajú tradičné židovské pochúťky. A raz sa vám možno ta kresťanská
galéria alebo veterinárna klinika zídu, a to ani nebudete musieť
konzultovať mapu!
Všetko zlyhalo? Odteraz
ste turista
Mesto vám stále pripomína
bludisko, internet ste nenašli, alebo sa vám vybil mobil? Čas začať si pestovať
herecké schopnosti! Vytiahnite starú dobrú papierovú mapu, zaveste na krk
fotoaparát, ideálne si zaobstarajte nepravidelné opálenie, akoby ste sa práve
vrátili z prímorskej túry. Zalovte v pamäti po základoch cudzieho
jazyka, v ktorom si najviac veríte, a hurá do predstierania. Teraz už
zákaz oslovovania neplatí: ste predsa turista, a tak zo seba pohŕdanie
Bratislavčanov môžete na konci dňa strhnúť spolu so svojim kostýmom. Tým
jazykom sa príliš netrápte; ak si zvolíte lámanú angličtinu, znamená to
skrátka, že ste pôvodom z krajiny, kde sa angličtina príliš nenosí. Tu
u nás to chápeme. A Bratislavčania aspoň nebudú mať pocit, že sa musia vyšvihnúť vlastnou jazykovou zdatnosťou, a možno vám aj poradia. Ak vám však domáci odmietnu alebo nebudú
vedieť pomôcť, nádych, výdych, a pokračujte, kým sa nedohovoríte, hoci aj
rukami-nohami.
Oči na stopkách,
slúchadlá von
Celú dobu opakujem, že
pešie spoznávanie je najúčelnejším, ako sa v novom meste čo
najskôr cítiť ako doma. Nemalo by však zmysel, ak by ste pri ňom celú dobu
hľadeli do zeme. Pri prechádzajúcich návštevách Bratislavy som zvyčajne
samostatné prechádzky absolvovala vždy s audio-knihou v ušiach, alebo
v rytme výletového playlistu. A dopadlo to tak, že som si z tých
prechádzok nepamätala nič, okrem knihy či textu pesničky. Preto pri tomto
spoznávaní nechajte iPody nenabité, oči zaostrite pred seba a vystrite chrbát, akoby ste všade
kráčali sebavedome a s presnou destináciou. Takto ľahšie natrafíte na
krásy mesta, na jeho temné uličky, ktorým sa je lepšie vyhnúť, a, čo je najdôležitejšie, ľahšie si
zapamätáte názvy ulíc a zastávok. Čím skôr sa ich naučíte, tým skôr môžete
prestať túrovať, a to potom zvukové rozptýlenie ani nebudete potrebovať.
Vždy je lacnejšia alternatíva
Neviem, kedy sa môj život
takto zvrhol, ale už dlhšiu dobu u seba pozorujem zvláštnu fixáciu. Len čo
sa ocitnem na neznámom mieste, či už dlhodobo alebo prechodne, začnem okamžite
hľadať tej najvýhodnejší supermarket. Chodím od jedného k druhému, mentálne
si zapisujem a porovnávam ceny jednotlivých produktov, a snažím sa
vyhodnotiť, v ktorom z obchodov sa mi najviac oplatí nakúpiť. To,
samozrejme, vyžaduje riadnu dávku času, chôdze, a trpezlivosti; ale vravím
si, že tie nasporené centy za to určite stoja. Ani v Bratislave som sa
nedokázala svojmu zvyku vyhnúť, preto sa pri nákupoch riadim heslom, že ak sa
mi niečo zdá pridrahé, určite to v najbližšom obchode nájdem za lepšiu
cenu. A ak nie, tak v tom ďalšom. A ak ani tam nie, tak
v tom ďalšom. A keď ani tam, tak jednoducho kúpim, čo som hľadala
(zvyčajne za tri razy drahšiu cenu, ako v prvom obchode, ale vtedy už mám hľadania plné
zuby), a pokračuje sa zajtra. Táto rada je, očividne, neefektívna. Ale
zbaviť sa žgrlošstva nie je robota na dva dni.
Moja cesta Bratislavou je
stále len v koreňoch, preto si viac rád rozdávať netrúfam. Ak však máte
svoje vlastné, najlepšie dájake rozumnejšie, kľudne mi o nich napíšte!
Negarantujem síce, že moje nelogické ja si ich vezme k srdcu, ale jeden
nikdy nevie...
Pamätáte sa, ktorý film
ste videli naposledy? Viete, kto ho režíroval? Prešiel Bechdelovej testom?
Viete, čo je to Bechdelovej test? Možno hej, možno nie, možno vás to nezaujíma.
Keď som si však minulý rok uvedomila, že vo väčšine prípadov boli odpovede na
moje otázky za prvé muž, a za druhé nie, myslím si, že sa tejto téme oplatí po
článku s Wonder Woman venovať naďalej.