Pripraviť sa, pozor, štart! Je august 2016, nádherný upršaný deň, a majstrovstvá našej domácnosti v tom, ako byť najhoršou spolubývajúcou pod slnkom, sa môžu začať. Celkovo má súťaž iba tri uchádzačky o víťazstvo, no môžem vám povedať, že pôjde o bolestivý, krutý súboj. Ujmy na zdraví nie sú vylúčené. Dôležité je len jedno: ako vyhrať, a nestarať sa pri tom o nikoho, okrem seba samej.

Dobre, dramatický úvod by sme mali. Ale o čo v skutočnosti ide? Už tretím rokom zdieľam obytné priestory s ľuďmi, ktorých som pred spoločným ubytovaním vlastne nepoznala. Stala sa zo mňa spolubývajúca: taká tá, čo ju vidíte v anglických sitkomoch. Akurát, že tam sa ten situačný humor zdá byť neškodným. Spolubývajúci si spolu zažijú množstvo peripetií, tu jedna vyhodí spolubývajúceho obľúbený obraz, mysliac si, že ide o zmoknutý výstrižok z novín, tu sa dve z nich musia do bytu dostať oknom na treťom poschodí, lebo im domovník stratil kľúče. Realita, ako inak, už nie je taká ružová.

Čo sú najhoršie zvyky, aké by ste si vedeli na spolubývajúcich predstaviť? Máte? Dobre, teraz ich znásobte. Dva krát. Práve ste si predostreli našu životnú situáciu.

Samozrejme, že zveličujem, ale občas mám naozaj dojem, že s tými dvoma dievčatami sa pretekáme o to, ktorá zvyšné skorej vytočí.

Tak napríklad: spolubývajúca číslo jedna, Roberta. Pôsobí na pohľad dojmom, že má v živote všetko usporiadané. Má svoje rutiny, vie čo chce, nebojí sa otvoriť hubu. Ale dva týždne s ňou a obraz sa začne rúcať. Odrazu z kuchyne znenazdajky mizne všetok príbor, a nevracia sa. Na sporáku pribúdajú hrnce s jedlom, ktoré sa v nich celé dni kazí, až kým ho Roberta nakoniec nevyhodí. V chladničke steká najskôr poličkami šťava z cvikli, transformujúca celý spotrebič na akúsi paródiu ružového pastelového nábytku z 60-tych rokov. Keď ju upracem, steká nimi voda z balíčkov zeleniny, ktoré by sa mali dávať do mrazničky.

Po dvoch mesiacoch od nasťahovania sa Roberta pýta, kde máme vysávač. Po troch odo mňa žiada vysvetlenie na to, prečo predhrievam trúbu. Príbor vracia do kuchyne v mesačných intervaloch: už mám v izbe zbierku na časy pohotovosti. Prádlo v práčke necháva pred vyvesením tri dni kvasiť, aby nadobudlo tú správnu vôňu. Ignoruje fakt, že naše vchodové dvere majú aj zámku, ktorá sa pri odchode používa. A to najhoršie z celého: keď niečo v byte nie je tak, ako si to ona predstavuje, sťažuje sa domovníčke.

Spolubývajúca číslo dva, Inga. Neškodná, milá, usmiata, vyzerá, že by ani muche neublížila. Občas to človeku pripadá, že by jej neublížila, lebo by si ju nestihla včas všimnúť. Nezačína však konflikty, nemá k ničomu výhrady. A zrejme nemá ani telesné potreby bežného človeka. Občas spolu strávime v byte celý deň, a ja si jej prítomnosť uvedomím až o desiatej večer, keď ide po prvý raz na toaletu. Do chladničky dá jedlo možno raz mesačne, a aj vtedy je to len kartón mandľového mlieka, ktorý si všimnem ráno, a večer je už v koši. Neverí na pleseň, zrejme ju považuje len za interiérovú dekoráciu. Čím černejšia, tým lepšia. Podobne ako Roberte, aj jej trvá dva mesiace, kým sa ma opýta, kde máme vynášať odpad. Ale pri nej je problém o to bolestivejší, že keď chce, vie po sebe aj upratať. Len ju to skrátka nenapadne.

Spolubývajúca číslo tri, ja. Tu už nedokážem byť, z pochopiteľných dôvodov objektívna. Ale tiež sa občas súťaže zúčastňujem: z trucu, z hnevu, z únavy? Asi by som povedala, že občas dokážem byť v týchto pretekoch tou zlomyseľnou. Odnesiem si veci z kuchyne do izby, kde ich pred ostatnými ukryjem, aby ich radšej nepoužili. Nechám kľúč večer v zámke, aby sa Roberta musela pred vchodovými dverami minútku rozčuľovať, kým jej niekto príde otvoriť. Občas si uštipnem lyžičku z ich instantnej kávy, alebo zatlačím závoru na kúpeľňových dverách tak pevne, že je potom priam nemožné zavrieť ich. Ale chápte, ak sa zavrú, budeme aj tam pestovať pleseň, a nikoho iného to zrejme netrápi. Nie, ani ja nie som v týchto pretekoch nevinná, ale bola by som ochotná stať sa vzorovou spolubývajúcou; len keby ma tie zvyšné dve tak hrozne neprovokovali.

O prvú priečku sa momentálne krvopotne bojuje. Už o tri mesiace by mal byť známy víťaz.

- - -

Aj svojim pečením občas prejavujem spolubývajúcim svoje sympatie. Možno, že keď pochvália vôňu šíriacu sa z kuchyne, alebo zvedavo obzerajú, čo to černie v trúbe, dúfajú, že ich ponúknem. Eh, ešte som to nespravila. A bohužiaľ, pozerajúc na dezerty, o ktoré som sa pokúsila počas svojho gréckeho experimentovania, tento mesiac o nič neprišli.

Ako prvý som skúsila upiecť grécky krupicovo-pomarančový koláč. Jeho pravé meno je mi záhadou, našla som ich asi desať. Najviac sa mi pozdáva Kalo Prama, čo je vraj cyperského pôvodu. Ide o jednoduchý, piškótový koláč preliaty sirupom. Nemôžem povedať, že by v mojom podaní bol odpudivý – ale zamieňať maslo za olivový olej by som v tomto prípade neodporúčala!

150g krupice
100g hladkej múky
50g cukru
½ kávovej lyžičky PDP
šťava z ½ pomaranču
2 PL nastrúhanej pomarančovej kôry
65g masla
3 vajcia
mandle na zdobenie

šťava z 1 pomaranču
2 PL medu
1 PL kukuričného škrobu

1. Predhrejeme trúbu na 180°C a vymastíme si menší plech (nie je nutné, ak použijete papier na pečenie).
2. Vo väčšej mise si rozpustíme si maslo, vmiešame doň cukor, šťavu z pomaranču, kôru, a nakoniec vajíčka. V druhej miske si preosejeme krupicu a múku, zmiešame s práškom do pečiva.
3. Postupne pridáme sypké ingrediencie k zmesi s vajíčkami, kým nevznikne tekuté cesto.
4. Vlejeme cesto na pripravený plech, ozdobíme mandľami, a necháme piecť približne 20 minút.
5. Keď je koláč hotový, pripravíme si sirup. Med s pomarančovou šťavou zohreje na malom plameni, a pridáme kukuričný škrob, ktorý si rozpustíme v troche studenej vody. Odstavíme, keď sirup dostatočne zhustne. Ak ho chcete redší, pridajte viac šťavy alebo vody.
6. Koláč prelejeme syrupom a môžeme servírovať.

Ďalším receptom, o ktorý som sa pokúsila, bola Sfaniakopita. Ide o placky podobné lokšiam, ktoré sú plnené gréckym syrom, posypané orieškami a preliate medom. Moja verzia bola nanajvýš katastrofická, takmer mi zničila panvicu, a vyžiadala si asi dva krát toľko múky, ako mi v recepte odporúčali. O druhý pokus sa už určite snažiť nebudem, ak však máte viac odvahy než ja, môžete skúsiť šťastie s týmto receptom: http://www.lemonandolives.com/sfakianopita-cretan-cheese-pie-nuts-honey/

A ako posledný dezert mesiaca som si vybrala, fanfáry, grécky jogurt. Ha, vraj dezert. V mojom prípade však išlo o nezvyk – grécky jogurt, a ihneď v kilovom balení, bol omnoho jemnejší, krémovejší a chutnejší než biely jogurt Tesco Value, na ktorý som zvyknutá. Servírovanie nechám v podstate na vás, určite si poradíte. Ale najviac sa mi páčili dve variácie: s medom, kakaom, a nastrúhanou horkou čokoládou; a verzia nižšie.

150g gréckeho jogurtu
2 hrste müsli alebo granoly
med
vlašské orechy
škorica

1. Do misky si nasypeme granolu, na ňu naaranžujeme jogurt a rozlámané oriešky. Prelejeme medom a posypeme škoricou. Mňam!