POČÚVAM: Lianne La Havas – Blood

Júlový album anglickej speváčky sa do môjho povedomia dostal až túto zimu. Avšak zrejme to bol osud, lebo jej kombinácia soulu a jazzu, podtrhnutá jamajskými koreňmi, ma aspoň príjemne zahriala! Napríklad také Tokyo si viem vynikajúco adaptovať na vlastnú situáciu. Navyše je album nominovaný tento rok na cenu Grammy za Najlepší urban contemporary album. (Snažila som sa o preklad. Google sklamal.)

POZERÁM: Izba (2015, L. Abrahamson) 

Ak sa čo i len trochu zaujímate o filmy a ocenenia s nimi spojené, snímka Izba pre vás určite nie je neznámou. Osobne som sa jej zhliadnutiu pomerne dlhú dobu vyhýbala. Príbeh o mladej matke Joy, ktorá bola ešte ako dievča unesená a uväznená v izbe o veľkosti záhradnej šopy, totiž neznie ako ľahká komédia pred spaním. Avšak hoci bol film presne taký ťažký, ako som sa obávala, nemení to nič na fakte, že ide o vynikajúcu drámu, pri ktorej som v niektorých momentoch mala chuť pozerať sa na obrazovku pomedzi prsty.

ČÍTAM: We Are The Ants – Shaun David Hutchinson

Už som tento rok prečítala jedenásť kníh! (No dobre, zopár z nich som počúvala po ceste do/z roboty, ale stále sa to ráta.) Táto bola tou desiatou, a zatiaľ sa mi páčila najviac. Život Henryho Dentona sa ocitá v kríze – jeho nezamestnaný starší brat sa má stať otcom, babka trpiaca Alzheimerom postupne stráca spomienky na vlastnú rodinu, priateľ sa mu pred rokom znenazdajky obesil. Navyše ho už od trinástich v nepravidelných intervaloch unášajú mimozemšťania. Teraz mu zadajú zvláštnu úlohu. Blíži sa koniec sveta a on ho vie odvrátiť stlačením červeného tlačítka. Ostáva mu však len 144 dní na to, aby zistil, či svet stojí za záchranu.

HLBOKO UVAŽUJEM: 

Tak to prišlo. Posviatkové obdobie. Vianoce sú už len nejasnou spomienkou, Silvestrovské bublinky vyprchali skôr, než sa začal nový rok, a prekvapivé množstvo narodeninových osláv po januári tiež kleslo na nulu. Ak ste ako ja, naskytuje sa otázka: čo teraz?

Rada oslavujem. Nezáleží na tom, či ide o oslavu formálnu, spontánnu či celkom intímnu, na gauči v obývačke. Všetky spĺňajú rovnaký účel – premieňajú na prvý pohľad obyčajný deň na čosi špeciálne, niečo hodné spomienok. Dennodenná rutina nám často nedáva príležitosť vychutnať si každý deň v jeho osobitosti, berie nám chuť na to pozorovať, čo odlišuje pondelok od utorku. Avšak keď je v stredu na programe oslava, nielen, že sa celý deň bude točiť okolo nej, ale už v pondelok začnem rozmýšľať nad tým, aké dobroty do seba nahádžem, a v utorok nedočkavo strategizujem, ako z nej vyťažiť čo najviac zábavy.

No je február, okrem Valentína sa v kalendári žiadny sviatok nemihá. A ja mám pocit, že by sa mi dáka oslava, hoci aj osobná, len pre mňa, mimoriadne hodila. Preto navrhujem alternatívu: ak po celom svete dokázali priemyselné odvetvia skonštruovať Valentína, sviatok nepodložený oficiálnou tradíciou, vystavaný na princípoch kapitalizmu a profitujúci z ľudskej túžby oslavovať, seba a svojich blízkych, prečo si nemôžem vymyslieť sviatky vlastné?

Tak napríklad budúcu stredu, sedemnásteho, menujem Dňom odlišných náušníc. Bude oslavou individuality a hravosti, ktorú v sebe mnohí potláčame. Každý tretí utorok v mesiaci bude odteraz Dňom jedál z konzervy – nezáleží na tom, či naozaj budú z konzervy, dôležité bude, že v ten deň sa sporáka ani nedotknem. 1. marca si každý zostavíme aranžmán kvetín, alebo aspoň vetvičiek popadaných pred vchodom do domu, a skrášlime si ním pracovný stôl. Posledný aprílový víkend bude v znamení Imitácie Írskeho tanca. Pred začiatkom skúškové obdobia si zadelím Deň pozitívnych vĺn, kedy v knižnici v náhodných knihách nechám pre ostatných študentov povzbudivé odkazy.

Viem, nejde v podstate o oslavy v pravom slova zmysle, ale treba predsa dakde začať. Ak nájdem spriaznené duše, čo sa ku mne pridajú, vždy sa môže jeden sviatok premeniť na ďalší a z 2. marca sa môže stať Čaj o piatej, kedy si navzájom porovnáme naše inovatívne kytice a zhodnotíme, či máme dáky potenciál ako interiéroví dizajnéri.

A hoci nie z vlastnej hlavy, najbližší fitkívny sviatok je už túto sobotu, deň pred Valentínom. Ak aj nepoznáte televízny seriál Parks and Recreation, posoltsvo Galentine’s Day sa mi zdá byť univerzálne. Vo Fínsku je napríklad Valentín dňom priateľstva. Preto tak ako Leslie Knope každoročne zhromaždí svoje kamarátky pri raňajkovom stole, aby im dala najavo, čo pre ňu znamenajú, tak aj ja navrhujem, aby sme pohľadnicou, čokoládou, kvetinou, úsmevom obdarili tento víkend nielen v duchu romantickom. Aj domáce zvieratká si to zaslúžia.

Tak čo, kto si chce spolu so mnou zaplniť kalendár vymyslenými sviatkami? :)