Práca predavačky je zvláštna. Náročná na trpezlivosť. Náročná na nohy. Nepredvídateľná. Zároveň pozostáva z opakovania rovnakých fráz znovu a znovu, kým ich slová stratia význam. A občas sú aj zákazníci ú zvláštni. Ale v dobrom, aspoň z nich môžem čerpať inšpiráciu. Návštevníci obchodu s balistikami do kúpeľne predsa musia niečím vyčnievať, však?

NEVIDITEĽNÁ POPOLUŠKA

Do obchodu si to ťahá dve minúty pred zatvorením. Vkĺzne doň nenápadne, pohľadom sa vyhýba unaveným zamestnancom, zvyčajne si tvár skrýva za hustou ofinou alebo si stiahne baretku až po nos. Od začiatku vie, kam má namierené, a tvári sa, že pri intenzite svojho pohybu prišla o sluch. Dôležité je súhlasiť s jej hrou a tváriť sa, že je naozaj len závanom vetra. Ona neprišla nakupovať, ani obzerať produkty. To, že sa objavila na poslednú chvíľu nie je prekážkou, lebo rovnako rýchlo sa aj vyparí. Má na večer plány a obchod je iba krátkou zastávkou.

Kde ju teda nájdete? Začne pri pulte s make-upom. Vtedy odhrnie ofinu, sústredí pozornosť na zrkadlo, a zo svojej myšacej tváre pomocou testerov expertne vyčaruje takú hodnú magazínovej titulky. Vie presne, ktorý produkt použiť, ktorý rúž jej ladí k farbe šiat, koľko trblietok si má naniesť na lícne kosti. Keď je spokojná, presunie sa k parfumom. Ak dnes mieri na stretnutie s kamarátkami, volí vanilku. Ak je to bar, jazmín. Keď je hotová, ostane po nej len oblak vône. Jej hra na neviditeľnú je, paradoxne, presvedčivá. Keď z obchodu odchádza, niet ani stopy po ponáhľajúcom sa človeku, ktorého sme zborovo vítali.

MANŽELSKÝ PÁR Z FRANCÚZKA

Dnu zablúdia úplnou náhodou, snažia sa tu schovať pred náhlou spŕškou krúpov. Na prvý pohľad je jasné, že sú turisti – nemajú na sebe dostatočne veľa vrstiev a skladajú dáždniky, neuvedomujúc si, že tie sú v Glasgowe celkom zbytočné. Sú z menšieho mestečka, kučeraví a červenolíci, a podobný obchod doma nevideli. Návšteva je preto pre nich ako prechádzka lunaparkom, každá sekcia samostatná atrakcia. Ovešaní kuframi, neváhajú do druhej ruky chytiť košík a pustiť sa do nákupu suvenírov.

Čerstvosť toho, čo vidia, z nich robí perfektnú zákaznícku trampolínu. Príliš slušní na to povedať nie, a príliš premknutí množstvom produktov, ktoré si môžu vyskúšať, nechajú nás zasypať ich kopou zbytočných informácii bez jedinej pripomienky. Naše ruže sú z Turecka, ručne zbierané, olej sa z nich lisuje počas dlhých letných večerov; je to rodinný podnik. Úsmev. Vanilka je z Ugandy a rastie na hore, kde sa k nej včely nedostanú, preto je tiež opeľovaná ručne. Úsmev. Lepších zákazníkov si nemožno priať.

Strávia v obchode dlhé minúty, poctivo si vypočujú a preštudujú aj produkty na vlasy, aj na tvár, aj do sprchy. Najviac času však predsa len trávia pri bombách do vane. Nie je jednoduché rozhodnúť sa, ktorý rodinný príslušník dostane tú v tvare robota a ktorý tú s ružovými lupeňmi.

VEGÁNSKA SESTRA OD INEJ MATKY

Pri príchode sa jej na tvári črtá povznesený úsmev, naše otázky expertne odráža krátkymi a vecnými odpoveďami. Vie, čo od nás očakávať a ktorým smerom potiahnuť kormidlo, ak nás chce striasť. Roky skúseností využije na vytvorenie pokojnej aury okolo svojej osoby, no v podstate ju nadchýna trma-vrma zvyšných zákazníkov. Pravdepodobne presne vie, čo si odnesie. Vie aj čo sú hlavné ingrediencie, aký majú efekt na pokožku, ako sa cena produktu rokmi zvyšovala. Sama robí v rovnakom obchode, a ak sme príliš otravní, dá nám to pocítiť.

Neponíži len vedomosťami, ale zvyčajne aj svojím charakterom. Vegánka, nadšená, že máme bomby s vôňou syntetického medu. Do košíka vkladá veľké balenie krému na ruky, podporujúceho lokálnu charitu, lebo jej vlastná pobočka ho momentálne nemá na sklade. Píše blog o kauzách týkajúcich sa environmentalistiky a ľudských práv, ale občas na ňom zverejní aj fotky toho, čo si najnovšie u nás nakúpila.

Zväčša zaujme vzhľadom – vlasy buď ružové, alebo s červenou ofinou či modrým ombre. Do nich zaviazaná recyklovaná a recyklovateľná šatka s krikľavým kvetinovým vzorom. Tvár má bezchybne vymaľovanú, ale nemusela by; veď vie, aké krémy a mastičky na ňu použiť. Pršiplášť má hravý, pôsobí buď ako elegantný kabát alebo reflexný skafander z recesie. Občas jej z neho vytŕčajú vreckové hodinky, náušnice zdedila po babičke a kabelka je ručne robená, vo voľnom čase predáva šperky a doplnky. Zdá sa, že u nás strávi hodiny, no každý si po jej odchode pamätá len tri veci: a) jej vzhľad, b) že je to vzdialená kolegyňa, c) že nás práve ponížila vo vlastnej hre.

CHÚLOSTIVÝ ÚČTOVNÍK

Vchádza s koženým kufríkom, v obleku na ktorom má športovú bundu. Opätuje naše pozdravy ale nedá nám šancu dať sa s ním do reči hneď pri prvej príležitosti. Najskôr zamieri k mydlám, poctivo každé ovonia, očkom pokukuje po zvyšku obchodu. Keď sa pri ňom pristavíme, nevykrúca sa z rozhovoru, ale spočiatku tvrdí, že o nič nemá záujem. Hľadá darček do budúcna alebo „čaká“ na dcéru, kým si dačo vyberie. Tvári sa, že je tu len ako morálna podpora, že všetko pre neho vonia rovnako, že sa nevie dočkať, kedy už bude na čerstvom vzduchu.

Pozornosť odvracia na nás – čo je to za prízvuk, bol dnes náročný deň, čo je podľa nás najlepšia vec v obchode. Tým sa však preriekne a o sekundu už mu možno na ruky masírovať telové mlieko z kakostu, pridať ku kufríku košík a vziať ho na túru jednotlivými uličkami. Imaginárna dcéra je zabudnutá keď sa z neho stáva odborník na balistiku a zistíme, že vlastne trištvrtinu z nich už vyskúšal.

Pomaly skladá masku milujúceho manžela či rodiča a zisťujeme, že mal v práci dlhý deň a netúži po ničom inom než po horúcej, trblietavej kúpeli. V očiach má iskry keď vidí náš najnovší vynález, bombu s rozpustnými konfetami, troma rôznymi odtieňmi červenej a šumienkou vo vnútri, nech ten výbuch riadne zapraská. Poďakuje a vyjadrí nedočkavosť, najradšej by hneď skočil do jedného z obchodných umývadiel. Ale keď ho pri pokladni obslúži iný kolega, maska je späť. Túto mám rád, určite sa vám bude páčiť! Ale, čoby, tá je pre kamarátku tety môjho zaťa.

SVORKA Z MCDONALDU

Neradno ich prehliadnuť, od zvyšku ich líšia úprimné výbuchy smiechu a neustále rapotanie, niekoľko decibelov nad zdvorilým priemerom. Je ich päť či šesť, akurát dojedli obed v neďalekom fastfoode, niektorí z nich stále zvierajú poháriky s mliečnymi kokteilmi alebo ľadovou kávou. Školské voľno si užívajú v centre, podvečer plánujú zamieriť do kina. Nie je jednoduché s nimi nadviazať kontakt, chcú sa viac rozprávať medzi sebou než s otravnými predavačmi.

Keďže ich presun zväčša prebieha rapídne, nie sú naladení na dezodoranty či masážny olej. Gravitujú k špecifickým produktom. Tým ktoré vyzerajú, že by sa dali v prípade núdze využiť ako poživeň. S obdivom si jeden po druhom podávajú lyžičku s čokoládovou maskou na tvár. Tá s ovsenými vločkami zaznamená rovnaký úspech. Čistič na pleť s kúskami popkornu a karamelovou vôňou. Píling na pery z cukru a jojobového oleja, nanesený hneď niekoľkokrát. Medové mydlo, medový šampón, medový sprchový gél.

Nekúpia toho veľa, len teraz sa učia hospodáriť s vreckovým a väčšinu už minuli na skutočné jedlo. Ale dá sa ich presvedčiť, ak vytiahnete telové maslo s rozpustenou horkou čokoládou alebo nutellový lesk na pery. Odchádzajú nielen s rovnakým rachotom ako pri príchode, ale ani z pozostatkov nápojov im neubudlo. Na okamih ich pohľad na všetky tie nejedlé dobroty celkom zasýtil.

ZVYŠOK

Samozrejme, to ani zďaleka nie je všetko. Občas stretneme entuziastického bežca – sprchový gél odkladá do chladničky, aby ho po rannom cvičení poriadne osviežil. Nedôverčiví a porovnávači si všetko, čo im povieme, zapíšu za uši a ironicky odrapocú, ak sa im niečo nepozdáva. Nepresvedčiví klamári, čo pravidelne každú sobotu nakupujú v obchode, kde majú na všetky produkty alergiu. Dobrodružné typy, nakupujúce do zbierky tuhý šampón, tuhý parfém, zubnú pastu vo forme tabletiek; o týždeň vyrážajú do pralesov v Afrike. Partičky čo sa lúčia so slobodou, posilnené niekoľkými panákmi, a rozhodnú sa ako súčasť programu zorganizovať bowlingový turnaj s našimi bombami namiesto gúľ. Občas iritujú, inokedy dokážu i nám vylepšiť deň. Ale nikdy neprestanú prekvapovať.