Zdravím zatúlancov! Opäť som to tu zanedbala,ale kedy inokedy zanedbávať blog, než kým má len 3-4 návštevníkov? Snáď ak sa,možno, dúfam, jedného dňa, ten počet čo i len zdvojnásobí, budem mať
väčšiu motiváciu zdielať nudné detaily svojich nudných dní. Ale! Čo to klamem?
Zdravím, čitatelia! (A tým myslím jedného. Ahoj, Kvetuš :))
Už je to chvíľa, eh? Ani nie, keď sa zamyslím nad tým, koľko mi zvyčajne trvá odpovedať na e-mail/správu/hocičo, čo si odo mňa vyžaduje tú nekonečnú námahu posadiť sa a začať rozmýšľať. Každopádne, Glasgow pokus druhý: so far so good.
(Ak vylúčime tých pár dní čo som strávila paranoidným panikárením nad svojím zdravotným stavom. Ja viem, že nemám žiadny srdcový/pľúcny/mozgový problém. Ale skúste to vysvetliť aj môjmu hypochondrickému ja o tretej ráno v noci. Nevadí.)
Dostala som výsledky! Nechcem sa chváliť, ale... Na to predsa tento blog je, hladkanie vlastného ega- Zatiaľ samé Á-čka. Zajtra si idem pre posledný, keďže isté oddelenie, ehmdejínumeniaehm, je príliš dobré na to, aby sa znížilo k zverejneniu známok na internete. A samozrejme, hoci posledný deň, dokedy mohli byť známky uverejnené, bol včerajšok, isté oddelenie, ehmdejínumeniaehm, si môže dovoliť byť výnimkou. Len dúfam, že mi ten pekný výsledok nepokazia. A keď aj, aspoň mám zmrzlinu.
Spolu s pocitom zadosťučinenia sa dostavil pocit, že si teraz môžem dovoliť trochu v učení polaviť a sústrediť sa na iné veci. Príklad prvý, študentská televízia. Je príliš skoro na to, aby som hovorila o svojom inteznívnom členstve a snahe podielať sa na produkcii – bola som až na dvoch stretnutiach. Ale určite tam vidím potenciál. Zapájanie sa, yay!
Je to ale trochu irónia (a tým myslím: niečo čo som mohla očakávať), že len čo sa rozhodnem dopriať si viac relaxu, pracovná nádielka sa mi takmer zdvojnásobí. Čo už s nimi, prezentáciami, na ktoré ma moje vynikajúce rečnícke schopnosti, nadšenie pre prácu v skupine a oslňujúca sebadôvera dokonale pripravili. Haha.
Keď mi to náhodou s vysokou nevyjde, možno budem mať zadné vrátka. Za predpokladu, že tu ešte vydržím aspoň rok – dovtedy zdokonalím svoje kuchárske schopnosti a azda sa zo mňa stane profesionálny foodblogger. Alias, ľahké premostenie k ďalším fotkám jedla. Je to mierne depresívne, ale jedlo je zatiaľ môj jediný ochotný forografický objekt. Ideálne by bolo, keby som mala aj ráno motiváciu fotiť si ovsené kaše, lebo tie som mala tento týždeň vážne prvotriedne. Zatiaľ bude musieť stačiť, keď vám poviem, že mrkvová ovsená kaša je prekvapivo sladká, a mandľové maslo chutí v kombinácii s kakaom úplne božsky.
Dnešný obed - omeleta s mrazenou zeleninou. Jednoduché, ale mám novú panvicu a ona z toho spravila špecialitu.
Cestoviny s brokolicou a karfiolovo-syrovo-cesnakovou omáčkou.
Zapekaná brokolica so zvyškom omáčky a karamelizovanou cibuľkou.
Rybka s kašou zo sladkých zemiakov, uhorkou, zvyškom cibule, a mala byť aj s paradajkami, ale niekto mi ich zjedol??
Kuskus s cícerom, špenátom, paradajkovým pretlakom a riadnou dávkou čili korenia.
Vlastne, klamem! Dnes mi prišiel tento fešák a ochotne zapózoval! Priniesol mimo iné bundu s kapucňou, hrubé ponožky, hrubé podkolienky, rolák, dva svetre, a kopu radosti, ktorá hreje pri srdci.
Keďže glasgowské počasie má trvalú poruchu, nemôžem ani vyjadriť, ako sa mi to všetko zíde. (Nie, vážne, dnes ráno pršalo, potom svietilo slnko, pršalo a svietilo slnko, začalo snežiť, akurát po ceste do školy sa na mňa vrhla kopa krúpov, v momente ako som vošla do budovy sa vyčasilo, potom dlho pekne a keď som sa do školy vracala druhý čas, prečo nespustiť snehovú kalamitu? Miestami nebolo vidno na druhú stranu ulice. Moje čierne nohavice kompletne vybeleli. Do toho vietor, ktorý si nevie vybrať smer, tak pokryje všetky možnosti rad radom. Sťažujem sa veľa na počasie? Nuž, skúste sa presťahovať do Glasgowu a potom sa môžeme porozprávať.)
Tak či tak, týždeň číslo tri sa chýli ku koncu a ja sa lúčim. Snáď nabudúce so zaujímavejšími postrehmi. :)
Už je to chvíľa, eh? Ani nie, keď sa zamyslím nad tým, koľko mi zvyčajne trvá odpovedať na e-mail/správu/hocičo, čo si odo mňa vyžaduje tú nekonečnú námahu posadiť sa a začať rozmýšľať. Každopádne, Glasgow pokus druhý: so far so good.
(Ak vylúčime tých pár dní čo som strávila paranoidným panikárením nad svojím zdravotným stavom. Ja viem, že nemám žiadny srdcový/pľúcny/mozgový problém. Ale skúste to vysvetliť aj môjmu hypochondrickému ja o tretej ráno v noci. Nevadí.)
Dostala som výsledky! Nechcem sa chváliť, ale... Na to predsa tento blog je, hladkanie vlastného ega- Zatiaľ samé Á-čka. Zajtra si idem pre posledný, keďže isté oddelenie, ehmdejínumeniaehm, je príliš dobré na to, aby sa znížilo k zverejneniu známok na internete. A samozrejme, hoci posledný deň, dokedy mohli byť známky uverejnené, bol včerajšok, isté oddelenie, ehmdejínumeniaehm, si môže dovoliť byť výnimkou. Len dúfam, že mi ten pekný výsledok nepokazia. A keď aj, aspoň mám zmrzlinu.
Spolu s pocitom zadosťučinenia sa dostavil pocit, že si teraz môžem dovoliť trochu v učení polaviť a sústrediť sa na iné veci. Príklad prvý, študentská televízia. Je príliš skoro na to, aby som hovorila o svojom inteznívnom členstve a snahe podielať sa na produkcii – bola som až na dvoch stretnutiach. Ale určite tam vidím potenciál. Zapájanie sa, yay!
Je to ale trochu irónia (a tým myslím: niečo čo som mohla očakávať), že len čo sa rozhodnem dopriať si viac relaxu, pracovná nádielka sa mi takmer zdvojnásobí. Čo už s nimi, prezentáciami, na ktoré ma moje vynikajúce rečnícke schopnosti, nadšenie pre prácu v skupine a oslňujúca sebadôvera dokonale pripravili. Haha.
Keď mi to náhodou s vysokou nevyjde, možno budem mať zadné vrátka. Za predpokladu, že tu ešte vydržím aspoň rok – dovtedy zdokonalím svoje kuchárske schopnosti a azda sa zo mňa stane profesionálny foodblogger. Alias, ľahké premostenie k ďalším fotkám jedla. Je to mierne depresívne, ale jedlo je zatiaľ môj jediný ochotný forografický objekt. Ideálne by bolo, keby som mala aj ráno motiváciu fotiť si ovsené kaše, lebo tie som mala tento týždeň vážne prvotriedne. Zatiaľ bude musieť stačiť, keď vám poviem, že mrkvová ovsená kaša je prekvapivo sladká, a mandľové maslo chutí v kombinácii s kakaom úplne božsky.
Dnešný obed - omeleta s mrazenou zeleninou. Jednoduché, ale mám novú panvicu a ona z toho spravila špecialitu.
Cestoviny s brokolicou a karfiolovo-syrovo-cesnakovou omáčkou.
Zapekaná brokolica so zvyškom omáčky a karamelizovanou cibuľkou.
Rybka s kašou zo sladkých zemiakov, uhorkou, zvyškom cibule, a mala byť aj s paradajkami, ale niekto mi ich zjedol??
Kuskus s cícerom, špenátom, paradajkovým pretlakom a riadnou dávkou čili korenia.
Vlastne, klamem! Dnes mi prišiel tento fešák a ochotne zapózoval! Priniesol mimo iné bundu s kapucňou, hrubé ponožky, hrubé podkolienky, rolák, dva svetre, a kopu radosti, ktorá hreje pri srdci.
Keďže glasgowské počasie má trvalú poruchu, nemôžem ani vyjadriť, ako sa mi to všetko zíde. (Nie, vážne, dnes ráno pršalo, potom svietilo slnko, pršalo a svietilo slnko, začalo snežiť, akurát po ceste do školy sa na mňa vrhla kopa krúpov, v momente ako som vošla do budovy sa vyčasilo, potom dlho pekne a keď som sa do školy vracala druhý čas, prečo nespustiť snehovú kalamitu? Miestami nebolo vidno na druhú stranu ulice. Moje čierne nohavice kompletne vybeleli. Do toho vietor, ktorý si nevie vybrať smer, tak pokryje všetky možnosti rad radom. Sťažujem sa veľa na počasie? Nuž, skúste sa presťahovať do Glasgowu a potom sa môžeme porozprávať.)
Tak či tak, týždeň číslo tri sa chýli ku koncu a ja sa lúčim. Snáď nabudúce so zaujímavejšími postrehmi. :)
Prázdna chladnička po príchode vo mne prebudila nutkanie opäť začať skúšať nové jedlá.
16/01/2015. sneží, sneží, a ja si len prajem, aby už prestalo.
plus body za to, že som sa premohla a išla medzi ľudí. ďalšie za to, že som to spravila napriek hnusnému dažďu. mínus jeden za zabudnutý dáždnik.
13/01/15. fotoaparát úspešne spojazdnený, už sa len naučiť fotiť.
Pri pomyslení na posledných pár týždňov mi nenapadá žiadny vhodnejší prívlastok, ako prepožičaný názov článku, pôvodne z veršovanej knihy od Thanhha Lai.