Novoročné predsavzatia: všetci si ich dávame, hoci aj nevedomky, a rovnako ich všetci po čase zanedbávame. Oplatí sa s nimi vôbec zaoberať? Svojim spôsobom si predsavzatia môžeme vytýčiť v akýkoľvek týždeň či mesiac; no nový rok so sebou predsa len nesie akúsi definitívnosť. Hodinky sa spúšťajú nanovo, človek si dá mentálne povolenie zabudnúť na prehrešky posledných pár mesiacov mátali, a novoročné predsavzatia začnú po okolí rásť ako huby po daždi. Majú svoju povesť, preto sú ľudia väčšmi akceptovať, ak od nich zbrklo upustíme. A sú často považované za také klišé, že okrem seba samého vlastne nikoho nezaujímajú. Predsa si však chcem do nového roka vytýčiť aspoň tri ciele.

1. Byť otvorenejšia. Ľuďom, skúsenostiam, úsmevom. Nehľadať za všetkým ihneď podlosť, práve naopak; poskytnúť druhej strane možnosť, aby ma presvedčila o svojich úmysloch, skôr než ju začnem súdiť.
2. Byť flexibilnejšia. Začať sa vzdávať monotónnosti a rutín, do ktorých som si život v poslednej dobe vstavala. Neublíži mi, ak si jeden deň raňajky dám už o deviate. Rovnako ma nezabije, ak sa hneď po práci nepustím tryskovou chôdzou priamo do postele.
3. Byť zvedavejšia. Viac si všímať svet okolo seba, nepozerať do zeme. Klásť zaujímavé otázky, a snažiť sa vymýšľať zaujímavé odpovede. Namiesto hlúpej televíznej show si pustiť do pozadia radšej dokument. Nepredpokladať, že o danej téme už viem všetko.

Keď som ich vymyslela, zdali sa mi tie body jednoduché. Ale naopak, sú možno až príliš ambiciózne a obšírne. Nechcem si robiť ilúzie, že sa nimi budem riadiť v každej minúte nového roku. Ale aby som si ich aspoň z času na čas pripomenula, rozhodla som sa spojiť ich do jednej výzvy: Uvariť si svet za 12 mesiacov.


Dobre, to znie hlúpo. Ale v podstate ide o priamočiary projekt. V nasledujúcom roku sa v kuchyni budem každý mesiac sústrediť na jedlá z jednej krajiny. Tým pádom, samozrejme, neuvarím za rok celý svet, jedine 12 jeho krajín. Na začiatok to snáď postačí. S trochou času, a šťastia, tým aspoň v tomto ohľade splním svoje predsavzatia. Otvorenejšia k novým ingredienciám. Flexibilnejšia vo svojom stravovaní. A zvedavejšia, otvárajúca si dvere k novým kultúra cez ich kulinárne tradície.

Nie, zrejme nebudem vždy v receptoch autentická. Som študent, peňaženka nie vždy pustí. Zároveň, hoci chcem byť prispôsobivejšia, určité svoje návyky meniť nechcem; napríklad sa zo mňa určite nestane horlivý mäsožravec. Dostupnosť ingrediencií, rozpočet, preferencie a nedostatok skúseností teda určite miestami zavážia v tom, ako hodnoverne sa mi podarí priblížiť tradičným receptom. Ale možno to takto bude zaujímavejšie. Aspoň dúfam.

Ak som vás zaujala, alebo si už teraz mädlíte ruky nad mojim pravdepodobným zlyhaním, zastavte sa o pár dní na blogu znovu. Za januárovú krajinu som si totiž vybrala Grécko, a už teraz mám pred sebou prvý receptový cieľ: citrónovo-vaječnú polievku s ryžou, Avgolemono. Tak teda zatiaľ, priatelia, a držím vám palce s tými vašimi predsavzatiami!