Poznáte Alphonsa Muchu? Azda nie po mene, ale s 99% pravdepodobnosťou ste už jeho diela videli. Sú ako reklamy v telke: možno ich nevnímate, ale v podvedomí vám ostanú. Prirovnanie o to vhodnejšie, že Mucha veľkú časť života strávil práve vytváraním maľovaných reklamných plagátov.

Umeleckú Secesiu, anglicky Art Nouveau, som mnoho rokov vnímala jedine ako sloh, ktorého meno bolo ťažké na výslovnosť, a ktorého ornamentálnosť občas prerastala až do gýču. Zvláštne farby, veľa zlatej, nadpozemsky krásne ženy. Takisto som dlho netušila, že Mucha vlastne pochádzal z Československa, a teda si zrejme uvedomoval dvojzmyselnosť vlastného mena. Krátky a zbrklý prierez dejinami umenia v prvom ročníku mi však názor na Secesiu zmenili. Možno vyzerá povrchne, ale to nič, lebo je aj neskutočne štýlová.

Muchov štýl™ sa takisto vyznačuje dekoratívnosťou, plynulými, do očí bijúcimi líniami, vzormi, kvetmi, farbami, a uplatnil ho na všetko od divadelných kulís, cez vitráž, až k reklamám na keksíky. Hoci precestoval Rakúsko, Francúzsko, USA, Mucha ostal verný svojim koreňom. Zrejme to ma prekvapilo najviac: som zvyknutá na umelcov, ktorý svoje slovanské korene ignorujú, popierajú, či sa dokonca tvária, že si ich nie sú vedomí. Na rozdiel od nich Mucha Slovanom venoval svoje veľdielo: Slovanskú epopej.

Ide o cyklus dvadsiatich obrazov, ktorými sa snažil zhrnúť históriu slovanských národov. Pracoval na ňom viac než 14 rokov, a zachytáva niekoľko dôležitých bitiek, jeho rodisko v Ivančiciach, Komenského, či zrušenie nevoľníctva v Rusku. Takisto vo zvyšku jeho tvorby cítiť vplyv slovanskej kultúry: či už ide o kroje, do ktorých občas obliekal svoje dlhovlasé subjekty, alebo obrazy venované československej samostatnosti.

Muchova výstava v Glasgowe sídli už od októbra, a skončila včera. Povedala som si, že by bola škoda, ak by som ju zmeškala. Ešte k tomu mám aj tú študentskú zľavu! Som rada, že som sa včas spamätala. Nielen Muchove diela za to stáli – aj boj toľkých Britov s výslovnosťou slova ‚Czechoslovakia‘ prispel k umeleckému zážitku. Krúžila som miestnosťami tak dlho, že sa v múzeu stihli prestriedať SBS-kári. Bojovala som s fotoaparátom, ktorý nie a nie zaostriť na to, čo som mala v úmysle. Nakoniec som to vzdala a rozhodla sa radšej diela natáčať: aspoň sa vyhovorím, že som nestíhala strihať školský projekt, lebo som už strihala projekt osobný. Určite mi to zožerú.

Zaujali vás doterajšie ukážky? Tak sa so mnou pozrite na zvyšok výstavy: in glorious technicolour, a s nadbytkom rozostrených záberov.