Môj knižný debut vyjde, s trochou šťastia, už tento marec. Hoci ako malá som túžila písať o krajinách vysnených, vzdialených, vytúžených, nepôjde v tomto prípade o fikciu. Práve naopak, základom novely budú tri roky nespochybniteľných, tvrdých skúseností. A nebude to, bohužiaľ, ani žiadne nedeľnajšie čítanie k šálke kávy. Skôr pôjde o manuál, príručku pre tých, ktorých Brexit nestraší a ktorých láka vôňa bodliakov. Názov môjho titulu? Ako prežiť Škótsku zimu: Zápisky z miesta činu.

Hoci nechcem prerzádzať žiadne strhujúce zvraty, v knihe predostriem záujemcom o život v Škótsku, ako sa čo najlepšie pripraviť na tunajšiu nehostinnú zimu. Celkový počet kapitol bude deväť, jedna za každý zimný mesiac, čo som v Glasgowe prežila. Úvod predostrie fakt, že ona tá zima ani nie je taká chladná - ide o chlad duševný, zhoršený dažďom a britskou neschopnosťou postaviť funkčný dom.

Hoci nie som technik ani stavbár, jedna z kapitol sa do detailov pozrie na problémy, ktorým človek čelí pri výbere svojho zimného príbytku. Vybrať si dom na dobrom mieste, za slušnú cenu, no s vysokými plafónmi, ku ktorým teplo neprenikne ani po pol dni kúrenia? Alebo menšiu izbietku, ľahšiu na vyhriatie, v ktorej však okná nepriliehajú k okenici?

Ďalšia kapitola zosumarizuje, ako si čo najlepšie okná izolovať. Na začiatok človek potrebuje dve mince, ktorými vypchá medzery medzi závorami. Potom samolepiace tesnenie, najlepšie v dvojitom balení. Lepiacu pásku. Uteráky, alebo hrubú látku. Záclony, zatiahnuté na noc zicherkou, prilepené po bokoch ku stene. A v neposlednom rade trpezlivosť, keď sa rozhodne vetrať.

Následne preberieme správny postup, čo sa týka oblečenia. Základ tvoria ponožky. Najlepšie hrubé. Ak nie sú, dva páry, poprípade tri, navrstvené. Na ne pančušky. Termálne. Nezaujíma ma, či ich nemáte radi, či sa vám ako chlapom nepozdávajú, či vám to pripadá nepohodlné: poslúchnite ma. V zime zabudnite na sukne a šortky - na pančušky treba rifle, alebo zateplené nohavice. Čo sa týka hornej vrsty, dôležité je tielko. Prvé tričko, dlhorukávové. Druhé tričko, hrubšie, dlhorukávové. V niektoré dni sveter. A napokon, ak idete von: dobré čižmy, nepremokavé; rukavice; šál alebo šatka; kapucňa A čapica.

Uvediem aj tipy z druhej ruky: napríklad, vraj ak človek počas prvého roka v Škótsku neschudne na váhu, na ktorú nebol celých predchádzajúcich 18 rokov zvyknutý, tak mu ani taká zima nie je. Fľaše s horúcou vodou nie sú záchranou len pri bolesti žalúdka. Ranné rozcvičky pomáhajú rozprúdiť krv a na chvíľku vytvoria ilúziu tepla. Ha, že by som sa prinútila k rozcvičke, keď mi drkocú zuby.

Jedna z kapitol uvedie miesta, kde sa môžete zdržovať, ak to už doma naozaj nevydržíte. Základnou možnosťou je ulica, často je tam totiž teplejšie. Nasledujú knižnice, supermarkety, a v neposlednom rade pracovisko, aj ak máte v ten-ktorý deň akurát voľno. (Bez srandy - odchádzať z domu o niečo skôr, len čo sa vypne kúrenie, aby som potom trišvrte hodinu čítala v práci pred začiatkom služby je jedným z mojich najlepších nápadov!)

Samozrejme, v inej kapitole uvediem aj risky, ktoré sa s tunajšou zimou spájajú. Napríklad nebezpečenstvo narušenej hygieny - sprchy sú nielen studené, ale aj fyzicky namáhavé. Časté nádchy. Neobmedzené pobehovanie na záchod -  kupujte si toaleťák do zbierky alebo sa snažte čo najčastejšie vybaviť svoju potrebu na verejných toaletách. Rovnako dôležitá je aj zásoba horúcich nápojov - čaj, káva, kakao. Ale neprežente to, lebo kafeín je močopudný. Investujte do dobrej termosky. Prádlo perte tak, aby ste stíhali večerné a raňajšie jednohodinové intervaly kúrenia, a zabudnite na to, že by ste ho sušili niekde mimo riadátora. Čo mi pripomína...

Všeobecné tipy na zvýšenie pohodlia: kúpte si elektrický ohrievač. Áno, vyzerá neprakticky. Ale ceny plynu v Británii sú v nepomere s tým, čo zaplatíte, ak si sporadicky raz alebo dva razy za deň eletricky prikúrite - len toľko, aby ste nesedeli v 12stich stupňoch, ale 17tich. Takisto si spravte pohodlný kútik čo najďalej od okien, ideálne priamo pri radiátore alebo zásuvke. Nenechávajte dvere otvorené. V prípade najväčšej núdze si vypestujte vášeň pre pečenie a trávte väčšinu času v kuchyni - teplo a sušienky, dvojitá výhra! Prekonajte hrôzu z froté županov a plyšových diek, ide o spásonosné predmety. V neposlednom rade, keď všetko iné zlyhá, dajte si šlofíka, vtedy svoje omrzliny necítite.

Epilóg tvorí rozhovor s niekoľkými talianmi, španielmi, a číňanmi, ktorí s glasgowským počasím nemajú vôbec žiadny problém. Ide zrejme o vec perspektívy, a ja som vždy objektívna. Eh. Napríklad spolubývajúca z Talianska minulý rok bežne pobehovala po byte v decembri v šortkách, a von chodila výsostne v balerínkach. Dvadsať stupňov považovala za trópy. Sprchovala sa každý deň. Vidíte, na všetko sa dá zvyknúť, ak človek chce. Škoda, že som taký masochista.

Ako ste už zrejme zistili, žiadnu knihu v marci nevydávam. Moje príhody so škótskou zimou však jedného dňa určite spíšem: veď aj tento príspevok píšem schúlená pod dekou, v kuchyni, lebo je menšia než moja izba, s trúbou zapnutou a otvorenou, a prehrievajúcim sa notebookm v lone. Je to boj - ale nič, čo by sa nedalo zvládnuť!

BUDÍN DE PAN (4 porcie)

350g staršieho chleba, najlepšie sladkého napr. briošky
250ml vody
250ml mlieka
2 PL masla, rozpusteného
2 vajíčka
50g hrozienok
škorica
PDP
vanilková esencia
100g hnedého cukru
melasa (nemusí byť)
50g čedaru alebo mozarelly (nemusí byť)
1. Predhrejeme rúru na 170°C. Chlieb si natrháme na drobno a zalejeme mliekom a vodou. Necháme asi 5 minút odležať.
2. V malej miske si rozpustíme maslo, vymiešame s vajíčkami a melasou.
3. Premiešame chlieb, pridáme hrozienka, škoricu, prášok do pečiva a cukor.
4. Prelejeme zmesou vajíčok, opäť premiešame, a premiestnime do vymastenej janskej misy alebo malého plechu. Ak chceme použiť syr, čo vraj robí recept autentickejším, vlejeme najskôr polovicu cesta, naň nastrúhame polovicu syru, potom zvyšok cesta, a zvyšok syru.
5. Pečieme približne 50 minút a podávame s čajom alebo mexickým kakaom (s troškou čili!).