Existuje mnoho spôsobov, akými osláviť Valentína. So svojou polovičkou, s rodinou, s kamarátmi, v robote. Mne sa ušla posledná možnosť, ale som rada. Mala som totiž vynikajúcu príležitosť skúmať z optimálne blízkosti valentínske rituály svojich zákazníkov. A boli teda rozmanité.

Kráľom Valentína sa jednoznačne stal muž, ktorý do obchodu napochodoval okolo jednej. Zastavil sa hneď pri dverách, gestom mne a kolegovi naznačil, aby sme mu pribehli na pomoc. S absolútnou vážnosťou a precíznosťou vyhlásil: "Potrebujem tri Valentínske darčeky. Pre manželku, pre dcéru, a pre priateľku." Čakali sme, že sa rozosmeje. Uškrnie. Naznačí aspoň, že niečo v jeho vete tak celkom nesedí. On však nemal štipku hanby. Otvorený vzťah? Polygamia? Zostávalo nám len predstierať, že sa možno práve rozvádza, a poukazovať mu náš výber.

Ďalší expert si ma odchytil pri bombách do vane a pýtal sa, ktorá je najobľúbenejšia. Moje odporúčania odignoroval, zafixovaný na jednu z lacnejších, v tvare ružového srdiečka prepichnutého šípom. "Tamtá," ukázal na bombu prstom. "Potrebujem sedemnásť kusov." Po prechádzajúcej skúsenosti mi zrejme na tvári prečítal, že si nie som istá jeho umýslami. "Pre kolegyne z kancelárie," dodal zhurta, a ja som si vydýchla. Jediný problém bol, že zabaliť 17 bômb chvíľku potrvá, a chlapík už od začiatku nervózne prestupoval z nohy na nohu. A potom nefungovala pokladňa, tak som ho musela pretláčať polkou napráskaného obchodu. A potom druhá pokladňa odmietla vysunúť zásuvku s peniazmi, tak som musela naháňať manažéra. A manažér nemal práve kľúče, tak ich musel ísť vziať zhora. Suma sumárum: keby sa zákazník náhodou rozhodol svoje bomby len tak rozdať, ja by som určite žiadnu nedostala.

Potom boli aj milšie prípady. Mladý pár, čo nemohol mať viac ako dvanásť, sa práve vracal z kina. Mali namierené niekam na obed, ale rozhodli sa zastaviť u nás, lebo ich prilákala vôňa. Zvyčajne keď obsluhujem pár, je to len žena, kto mi venuje pozornosť, kým muž sa tvári, že okolie je pod jeho úroveň. Ale tu to bol pravý opak: obaja boli nadšení zo všetkého, čo im vošlo do zorného poľa. Všetko svorne skúšali. Hľadali v obchode produkty jeden pre druhého. Radosť ich obsluhovať. A bolo jasné, že aj oni majú radosť zo spoločného Valentína. Ach, aspoň niekto.

Ďalšia skupinka, tentoraz žien, sa rozhodla začať s oslavami už ráno. V čase, keď dorazili do obchodu, už v sebe mali niekoľko kokteilov a pohárov vína. Z ich chichotu a dobrej nálady by ste vôbec neusúdili, že sa opili za účelom bojkotovať daný sviatok. Možno, že dakde po ceste aj zabudli, prečo vlastne s oslavami začali. Kúpili si bomby, penu do kúpeľa, masky na tvár, a s vidinou ďalšieho vína obchod opustili, tešiac sa na večerné kúpanie.

Kým ony pojali Valentín ako príležitosť na relax, ďalší zákazník mal nervy na hrane. Netrpezlivo sa motal uličkami, nijaký darček mu nebol dosť dobrý. Ponáhľal sa, ale pritom v obchode strávil aj dvadsať minút. Keď som sa ho pri pokladni opýtala, pre koho darček je, zamračil sa. "To je také - ospravedlnenie." Oh, tak odtiaľ vietor fúka. Zrejme je to klišé, ale aspoň jej nekúpil kvety.

A to ma privádza k manažérke, lebo Valentín sa oslavoval aj na druhej strane záclony. Od začiatku služby ma vítala v dobrej nálade. V zástere mala schované balenie gumených cukríkov, z ktorých pravidelne ujedala, a nenápadne nám ich ponúkala. "Dnes končím už o piatej," pochválila sa mi, "a potom nám priateľ varí večeru." Priateľ je vlastne ex-manžel, ona je momentálne tehotná, a ich dve deti budú na večer u opatrovateľky. Sršala z nej radosť. Potom však rýchlo pominula: boli už štyri hodiny a on jej neposlal kvety. Vraj jej každý rok posiela kvety. Na Valentína, na narodeniny, na výročie. Myslela som najskôr, že žartuje, no ona naozaj vyzerala, že kvôli absencii kvetov celú večeru zruší. Tesne pred piatou som podotkla, že už to má dnes skoro za sebou. Otočila sa na mňa so žiarivým úsmevom. "Kvety sú doma. Nechcel, aby som ich musela ťahať z roboty, lebo parkujem dosť ďaleko." Tak to všetko dobre dopadlo.

Najmilšiu príhodu mám však asi s dievčinou, ktorá došla ešte zrána. Bola obvešaná darčekovými taškami so srdiečkovým motívom, v ruke mala zdobenú krabicu s ešte zdobenejšími cupcake-mi. Boli na nich nápisy, ktoré sama vybrala, a vyrobila ich akási začínajúca pekárka z okolia. Hľadala v obchode rovnaké srdiečkové bomby, ako expert z kancelárie. Žiaľ, žiadne sme nemali. Namiesto hnevu ma však poprosila, aby som jej ukázala alternatívy. A tak som sa s ňou dala do reči a zistila, že ona a jej dve najlepšie kamarátky sa na Valentína tradične stretávajú, aby išli na neskoré raňajky. Bomby i zvyšné darčeky boli pre ne, a potrebovala sa z obchodu dostať čo najskôr, aby stihla doraziť do reštaurácie. Príbeh azda nič moc, no bola. taká. milá. Hneď mi zlepšila deň. Jediné, čo mohla spraviť, aby si ma ešte viac získala, bolo ponúknuť mi jeden z koláčikov. Keďže ich však brala kamarátkam, má to odpustené...

Sama som, ako už tradične, väčšiu pozornosť venovala Galentine's Day. Ide o povestný sviatok zo seriálu Parks and Recreation: oslavu priateľstiev a rodiny, medzi ženami. Podarilo sa mi pozvať kolegyňu z práce na večeru a pripravila som trojchodové mexické menu: enchiladas, polvorones, a nakoniec tortilla chipsy so salsou. Keďže moja diabolská spolubývajúca bola stále preč, byt dokonca vyzeral celkom k svetu. A človeku ani nie je taká zima, keď sa zabáva. A hrejú ho enchilady. Vyskúšajte to aj vy!

ENCHILÁDY S ČERVENOU FAZUĽOU A KUKURICOU (5 porcií)

1 PL oleja
1 plechovka nakrájaných paradajok
1 cibuľa, pokrájaná na drobno
2 strúčiky cesnaku
1 plechovka červených fazúľ, alebo 110g v suchom stave
1 plechovka kukurice, alebo 250g
5 kusov tortíl, najlepšie kukuričných
200g syru, najlepšie čedar alebo eidam
čili korenie
kmín, drvený
soľ
hrsť čerstvého koriandru
1. Na miernom ohni si na oleji opražíme cibuľku a cesnak, kým nezmäknú. Pridáme čili, kmín, soľ, povaríme 2 minúty.
2. Pridáme fazuľu, kukuricu a paradajky. Privedieme do varu a stíšime plameň.
3. Predhrejeme si rúru na 180°C. Odstavíme variacu sa zmes zo sporáku a necháme mierne vychladnúť. Následne ju precedíme tak, že šťavu si odložíme bokom, a zvyšok zmesi zmiešame s polovicou nastrúhaného syru a koriandrom.
4. Do stredne veľkého plechu najskôr nalejeme polovicu odloženej omáčky. Následne jednotlivé tortilly plníme fazuľovou zmesou, poriadne zavinieme, a kladieme na plech tak, aby medzi nimi neostávali medzery.
5. Potrieme kraje tortíl omáčkou a zvyšok cez ne rovnomerne prelejeme.
6. Pečieme asi 20 minút. Plech vytiahneme a posypeme zvyškom syru*, necháme piecť ďalších 5 minút, kým sa syr neroztopí.
7. Podávame! V mojom prípade som na vrch nasypala ešte trochu koriandru, a pridala štipľavú salsu.
* dajte ho určite viac, než je na obrázku!